Sme vlastne díleri, hovorili si o návykovosti Instagramu zamestnanci siete

V Spojených štátoch práve prebieha prelomový súdny spor. Mladá žena, známa iba ako KGM, žaluje štyri veľké sociálne siete. Obviňuje Instagram, YouTube, TikTok a Snapchat z toho, že jej viac-menej zničili detstvo. Používala ich totiž približne od desiatich rokov a hovorí, že sa od nich stala závislou, spôsobili jej depresie a priviedli ju k samovražedným myšlienkam.

Súdny spor KGM verzus siete je pritom iba jedným z mnohých takzvaných sporov o závislosti od sociálnych médií, v rámci ktorých občania USA žalujú technologické giganty ako Meta (Instagram, Facebook), Google (YouTube), TikTok alebo Snap (Snapchat).

Keďže však ide o prvý prípad, v rámci ktorého vypovedal aj šéf jedného z technologických gigantov Adam Mosseri, pozrime sa naňho bližšie. Obžaloba sa snaží dokázať, že kompetentní vedeli o tom, že vyvíjajú služby, ktoré sú návykové a inak škodlivé pre detskú psychiku.

Experti sa však zhodujú, že podobnú tézu sa pred súdom pravdepodobne nepodarí preukázať. Neexistuje totiž ani zhoda na tom, že závislosť od sociálnych sietí je skutočná psychiatrická diagnóza.

Je zároveň ťažké dokázať, že psychické ťažkosti dieťaťu spôsobili práve sociálne siete.

Podobnú neistotu využili aj právnici obžalovanej firmy Meta pred súdom v Los Angeles. Argumentovali, že psychické problémy KGM mohli mať iné dôvody než používanie Instagramu. Faktom totiž je aj to, že výskumníkom sa doteraz nepodaril preukázať jednoznačný negatívny vplyv sociálnych sietí na detskú psychiku.

Korelácia nie je kauzalita a kto dokáže, či vo výchove pochybili rodičia, školy alebo technologické spoločnosti? V súvislosti s nadužívaním sociálnych sietí, smartfónov či videohier sa môžeme pýtať nielen, či technologické firmy náročky vyvíjali závislosť. Otázka môže znieť aj kde boli rodičia, keď ich deti trávili za obrazovkami hodiny denne. A čo pre tieto deti spravili školy či experti na duševné zdravie?

Hoci je málo pravdepodobné, že by obžaloba na súde uspela, podobné súdne spory majú hodnotu z iného dôvodu. Okrem toho, že podnecujú diskusiu o vplyve sociálnych sietí (nielen) na deti, tak technologické giganty, ktoré sú známe svojou netransparentnosťou, nútia odkrývať karty.

Obžaloba mala vďaka súdnemu sporu právo vyžiadať si od technologických spoločností internú komunikáciu a prieskumy, ktoré sa týkali dizajnu aplikácií a najmä ich schopnosti vyvolať závislosť alebo spôsobiť depresie či iné duševné ťažkosti.

Viac ako dvestostranové právne podanie, kde je popísaný obsah práve týchto interných dokumentov, by vydalo aj na knihu poskytujúcu náhľad do zákulisia sociálnych sietí. A tak sa na niektoré z nich pozrime.

„Čo Meta vedela – a čo neodhalila – by malo šokovať ľudské svedomie,“ dramaticky sa začína časť právneho podania, ktorá sa týka návykovosti Instagramu a Facebooku a ich vplyvu na duševné zdravie.

Právnici na podporu svojho argumentu citujú z internej konverzácie UX (User Experience – používateľský zážitok) výskumníkov v spoločnosti Instagram:

„No ty kks ľudia, IG (Instagram) je droga… My sme vlastne díleri… Spôsobujeme ľuďom Reward Deficit Disorder (RDD, Syndróm nedostatočnej odozvy systému odmeny), pretože ľudia trávia toľko času na IG, že už nevnímajú odmenu.. ich tolerancia pre odmeňovanie je taká vysoká…“ napísal jeden UX výskumník.

RDD je koncept z neurovedy a psychiatrie, ktorý opisuje zníženú citlivosť dopamínového systému. To môže viesť k potrebe silnejších stimulov pre pocit uspokojenia, zvýšenej náchylnosti k závislostiam a k impulzívnemu správaniu.

Nešlo však iba o ponosovanie sa medzi kolegami. Ďalšia časť konverzácie naznačuje, že vedenie Instagramu o návykovosti produktu veľmi dobre vedelo.

„Viem, že Adam (Mosseri) o tom nechce počuť – vybuchol, keď som o dopamíne hovoril vo svojich výsledkoch prieskumu tínedžerských používateľov, ale je to nepopierateľné! Je to biologické a psychologické… príkazy zhora nás povzbudzujú robiť všetko pre to, aby si k nám ľudia prichádzali pre viac. A to by bolo v pohode, pokiaľ by išlo o produktívne strávený čas. Lenže väčšinou ide o bezmyšlienkovité scrollovanie a pozeranie sa na reklamy,“ doplnil výskumník.

Z interných dokumentov tiež vyplýva, že Meta o návykovosti svojich produktov vedela minimálne od roku 2017. Stážista vo Facebooku vtedy interne uverejnil výsledky prieskumu, ktorý si medzi užívateľmi robila sama spoločnosť. Svoju prácu nazval „Spôsobili sme používateľom Facebooku závislosť?“.