Nejde len o Slovensko. Čo o cenzúre EÚ tvrdí správa z amerického Kongresu

Marker vo štvrtok informoval, že rozsiahla správa Výboru pre súdnictvo Snemovne reprezentantov USA, ktorú vypracovali zákonodarcovia Republikánskej strany, obvinila Európsku komisiu (EK) z vyvíjania tlaku na sociálne siete s cieľom cenzurovania politického obsahu pred voľbami.

Za kľúčový príklad cenzúry označujú americkí zákonodarcovia parlamentné voľby na Slovensku, veľký priestor však venujú tiež škandálu s prezidentskými voľbami v Rumunsku a tvrdia, že v konečnom dôsledku EÚ neprijateľne zasahuje aj do prejavu Američanov.

Hlavným nástrojom nátlaku bol podľa správy Zákon EÚ o digitálnych službách (DSA), pričom v tejto správe s názvom Európska hrozba pre americký prejav a inovácie, časť II je opísaný ako „vyvrcholenie desaťročného európskeho úsilia umlčať politickú opozíciu a potlačiť online naratívy, ktoré kritizujú politický establišment“.

Dokument nadväzuje na prvú správu výboru Snemovne reprezentantov z minulého roka, ktorá sa všeobecne zamerala na právny arzenál EÚ, najmä spomenutý Zákon o digitálnych službách, ktorý administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa kontinuálne obviňuje z diskriminácie amerických IT firiem.

V novom texte autori napísali, že pod rúškom boja proti nenávisti sa európska exekutíva snaží „cenzurovať pravdivé informácie a politické vyjadrenia v niektorých z najdôležitejších politických debát v nedávnej histórii – vrátane pandémie COVID-19, masovej migrácie a transgenderových otázok“.

Obvinenia, podrobne rozpísané na 160 stranách, tvrdia, že úradníci EK od roku 2020 uskutočnili viac ako „sto stretnutí za zatvorenými dverami“ so zástupcami sociálnych médií, „kde mali regulačné orgány možnosť vyvíjať na platformy tlak, aby agresívnejšie cenzurovali obsah“.

Správa podľa všetkého nie je vypracovaná zo starosti o európsku demokraciu, ale skôr pre snahu o kontrolu domácich amerických pomerov. Jadrom obvinení je totiž síce technický, ale kľúčový problém: keďže hlavné platformy zvyčajne uplatňujú jednotný súbor obsahových politík na celom svete, európske nariadenia môžu účinne ovplyvniť to, čo vidia online aj Američania – ide o takzvaný „bruselský efekt“.

V správe výboru, ktorému predsedá spojenec šéfa Bieleho domu, republikán Jim Jordan, sa preto možno dočítať aj to, že ide o „bezprecedentný zásah do amerického prejavu“, ktorý obchádza ochranu Prvého dodatku ústavy garantujúceho slobodu vyjadrovania.

Za kľúčový príklad zasahovania označujú za oceánom aj parlamentné voľby na Slovensku v roku 2023. Správa pritom zodpovedá exkluzívnym zisteniam Markera o nahlasovaní obsahu na sociálnych sieťach slovenskými štátnymi úradníkmi. Viac o časti správy týkajúcej sa našej krajiny si môžete prečítať v tomto článku.

Žiaduce je však poznať aj medzinárodný rozmer správy, pričom pozoruhodnou je najmä pasáž týkajúca sa Rumunska a konkrétne anulovania prvého kola prezidentských volieb v roku 2024 po tom, ako ho vyhral vlastenecký kandidát Călin Georgescu. Pripomeňme, že tamojší ústavný súd, ktorý výsledky zrušil, sa odvolal na ruské zasahovanie.

Americkí zákonodarcovia však skonštatovali, že interné dokumenty sociálnej siete TikTok toto tvrdenie spochybňujú. Podľa správy sociálna sieť TikTok informovala rumunské úrady aj eurokomisiu o tom, že „nenašla ani jej neboli predložené žiadne dôkazy o koordinovanej sieti 25-tisíc účtov spojených s kampaňou pána Georgescua“, čo je kľúčové tvrdenie rumunských spravodajských služieb.

Toto stanovisko TikToku zodpovedá skorším zisteniam rumunskej Národnej agentúry pre fiškálnu administratívu, podľa ktorej za manipuláciou volieb nestál Kremeľ, ale probruselská Národná Liberálna strana (PNL). Tá si službu nedomyslenej machinácie objednala u rumunskej PR spoločnosti Kensington Communication.

V americkej správe sa takisto uvádza, že rumunské regulačné orgány, ktoré pôsobia v rámci právomocí spojených s DSA, vydali počas kampane rozsiahle požiadavky na odstránenie obsahu na TikToku, vrátane toho kritického voči vládnucej koalícii a v jednom momente aj o odstránenie „všetkých materiálov obsahujúcich obrázky Călina Georgesca“.

TikTok podľa správy varoval Komisiu, že je „obozretný voči veľmi neformálnemu prístupu“, ktorý prijali rumunské volebné orgány, a vyjadril obavy z „neoprávneného odstraňovania legálneho obsahu (ako sú politické prejavy)“.

V rozsiahlom dokumente sa tvorcovia venujú aj susednému Moldavsku, ako si všimol tamojší web Logos-Pres. Podľa jeho znenia, mesiac pred prezidentskými voľbami v roku 2024, Centrum podpory EÚ pre Moldavsko, ktoré pôsobí v rámci EK, usporiadalo dvojdňový samit so sociálnymi sieťami na tému „boj proti rizikám dezinformácií prostredníctvom regulácie digitálnych služieb“.