Už sa tomu ťažko verí, ale novinárčina bola kedysi prestížnym povolaním. Novinári bývali hrdinami hollywoodskych filmových hitov, či už romantických, komediálnych, alebo dobrodružných. Novinárom sa dôverovalo, pokiaľ pracovali pre svojich čitateľov, pokiaľ dokázali pútavo referovať o tom, čo sa deje, a pokiaľ odvážne odhaľovali nepravosti mocných, padni komu padni.
Prestíž novinárov súvisí s úrovňou demokracie. Zdá sa, že ide o spojené nádoby. Kde mizne demokracia, mizne aj novinárska prestíž. A kde zlyháva novinárčina, darí sa totalitnému mysleniu a totalitárom (pozri Staromestské námestie plné sympatizantov totalitnej demokracie).
Paradoxom je, že kríza dôvery postihuje tak korporátne médiá, ako aj médiá verejnoprávne. Dôvody straty dôvery sú však rozdielne.
Korporátne, bulvárne médiá sú voči publiku zo zištných dôvodov dotieravé, verejnoprávne médiá naopak ľuďmi pohŕdajú, sú povýšenecké, opovržlivé, arogantné. Môžu si to dovoliť, pretože ich živí výpalné v podobe koncesionárskych poplatkov alebo štátom vyberaných daní. Súkromné médiá predávajú svoje publikum inzerentom, verejnoprávne médiá vykonávajú za peniaze občanov svoje politické školenia. Cítia sa k tomu oprávnené pre presvedčenie, že vlastnia patent na rozum.
V čom nachádzajú bulvárne médiá s médiami propagandistickými spoločnú reč, je odpor k „regulácii“, teda k tomu, aby im niekto pozeral na prsty. Potvrdzuje to ich čerstvé memorandum, v ktorom deklarujú ochotu k samoregulácii, aby predišli zásahom štátu.
Súčasťou tohto memoranda „poskytovateľov mediálnych služieb“ je aj „samoregulačné desatoro“, čo je znôška nezrozumiteľných právnických floskúl spísaných „za účelom vytvorenia samoregulačného mechanizmu pre činnosť médií, okrem iného na účely čl. 18 ods. 1 písm. d) Európskeho aktu o slobode médií…“.
Strážny pes, ktorý sa odtrhol z reťaze, sľubuje, že sa sám postráži!
Diskusia k článku
vian
Približne pred 8 hodinami
Glosy Ivana Hoffmana sú čoraz viac výstižnejšie. Jeden z mála ľudí novembra 89, ktorí si zachovali rovnú chrbticu. A zároveň sa pridávam k želaniu aby boli jeho články publikované v originále /češtine/. Verím, že nikomu z osadenstva by to zásadne nevadilo a viacerí by sme to ocenili. Číta sa mi tak nejak prirodzenejžie v češtine.
MartinX
Približne pred 6 hodinami
Novinári problémy neriešia, oni ich vytvárajú. Česť výnimkám potvrdzujúcim pravidlo - Marker.
Peterpan65
Približne pred 4 hodinami
Vyjadrujem pánovi Hoffmanovi hlboké uznanie za celoživotný príbeh a podporu jeho názorov, ktoré prezentuje aj na Markeri. Redakcii Marker taktiež palec hore a klobúk dolu. Napadaju ma, po prečitaní tohto článku, slová Pichandu a starého Gagoša z kultového jakubiskovho filmu - "... a čo ak už sú?" Je asi zrejmé, že sú. A hlad po viac a viac peniazoch, spolu s ďalšími aktuálne naplnenými podmienkami vytváraju zrejme predpoklad k ďalšiemu prerozdeľovaniu sfér vplyvu. Dúfajme, že to nebude veľmi krvavé. Nevedomí naivne dúfajú?
Súdružka
Približne pred 4 hodinami
Plne podpisujem tento článok. Novinári, česť výnimkám, ako strážne psy akoby zbesneli. A šíria besnotu vo verejnosti, medzi ľuďmi nezaočkovanými, nepripravenými na takúto škaredú nákazu. Novinári vo verejnoprávnych médiách idú s prúdom, boja sa byť pluralitní, aby nestratili prestíž, lebo ak by prišli o miesto, kto zo súkromných médií by ich potom zamestnal? A nikto nechce byť osočovaný a vysmievaný, ani novinári. Na Slovensku sme však svedkami, že funguje aj protiprúd. Síce to trvá a snáď sa mi to len nezdá, ale odkedy do STV začali nesmelo pozývať predtým neprijateľného pána Chmelára, Palka a ďalších alternatívcov, zrazu to začali robiť aj súkromné médiá, dokonca v tom už možno aj navzájom súperia. Čakám kto si prvý pozve Bombica, alebo Fikyho :). Takže mám nádej, že aj niektorí novinári sa môžu uzdraviť. Aj vďaka liečiteľom v Markeri :).
Palo Satko
Približne pred 3 hodinami
Ja som tak starý, že si pamätám časy keď spisovatelia boli svedomím národa. Novinári nie, lebo za socika to veľmi nebolo možné. Dnes ani len netuším či existuje taký spisovateľ. Pri novinároch je to ako v tej šturovskej pesničke: Oj že Bože jak to bolí keď sa junač rostrati po tom šírom sveta poli na chlebovej podstati. Každý svojou pošiel stranou hnani žitia nevôlou, v osamelých sa havranov zmenil kŕdeľ sokolov. Jednoducho už neexistuje veľká redakcia s významným nakladom na ktorej správy by som sa ráno tešil a do písmena im veril. Dnes je takých novinárov toľko, že by sa pod vozovu plachtu vošli, ako vravela Sibilla o spravodlivých na Konci sveta. Chvalabohu sú väčšinou tu, na Markery aj s I. H.