V Európe vybuchli americké bomby pravdy

Keď som vo štvrtok písal o pohŕdavých prejavoch amerických predstaviteľov voči Európanom, netušil som, že vláda prezidenta Donalda Trumpa dá toto pohŕdanie v obsiahlej forme aj na papier.

Spravila tak v piatok v 33-stranovom dokumente s názvom Národná bezpečnostná stratégia. Dokument je v podstate manifestom na navrátenie realistického prístupu do americkej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Hovorí napríklad o potrebe reindustrializácie Ameriky, zastavení masovej imigrácie a odmietnutí niekdajších snáh USA o globálnu nadvládu.

Pre nás je však najzaujímavejšia časť, ktorá sa venuje Európe. Dokument totiž možno opísať ako absolútne odmietnutie toho, čo bolo doteraz v Európe politikou hlavného prúdu. Z bezpečnostného, ekonomického aj demograficko-kultúrneho hľadiska. Všíma si totiž úpadok vo všetkých týchto smeroch a zodpovednosť pripisuje tým, čo sú v EÚ pri moci.

Nová bezpečnostná stratégia žiada obnovenie „strategickej stability s Ruskom“ a tiež zastavenie rozširovania NATO. „Skoncovanie s vnímaním NATO ako neustále sa rozširujúceho zoskupenia a zabránenie tomu, aby sa tak stalo v skutočnosti,“ znie jedna z téz.

Európe by preto podľa dokumentu malo byť umožnené, aby sa „postavila na vlastné nohy a fungovala ako skupina zosúladených suverénnych národov, a to aj tým, že prevezme primárnu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu“.

Stratégia upozorňuje, že kontinentálna Európa stráca podiel na globálnom HDP – z 25 percent v roku 1990 na 14 percent v súčasnosti. Príčinu vidí aj v národných a nadnárodných reguláciách, čo je zrejme narážkou na zelené politiky EÚ, ako je systém obchodovania s emisnými kvótami (povolenkami) ETS.  

Oveľa dôležitejšia je však ďalšia časť, ktorá opisuje autoritárske a sebadeštruktívne politiky v Európe. Dokument konštatuje:

„Tento hospodársky úpadok však zatláča do úzadia reálna a ešte hrozivejšia perspektíva vymazania (erasure) civilizácie. Medzi väčšie problémy, ktorým Európa čelí, patria činnosti Európskej únie a iných nadnárodných orgánov, ktoré oslabujú politickú slobodu a suverenitu, migračná politika, ktorá mení kontinent a vytvára konflikty, cenzúra slobody prejavu a potláčanie politickej opozície, prudký pokles pôrodnosti a strata národnej identity a sebavedomia.“

Text tiež otvorene zdôrazňuje to, čo v európskom politickom mainstreame zostáva tabu – že demografia znamená osud a že Európa nezostane európskou, pokiaľ sa etnicky zmení vplyvom masovej migrácie.

„Ak súčasné trendy budú pokračovať, kontinent bude za 20 rokov alebo menej na nepoznanie. Preto nie je vôbec isté, či niektoré európske krajiny budú mať dostatočne silnú ekonomiku a armádu, aby zostali spoľahlivými spojencami. Mnohé z týchto národov v súčasnosti zdvojnásobujú svoje úsilie na súčasnej ceste. Chceme, aby Európa zostala európskou, aby znovu získala svoju civilizáciu,“ píše sa v stratégii.

V angličtine existuje slovné spojenie „truth bomb“, čo môžeme preložiť ako bomba pravdy. Ide o neformálny termín pre šokujúce alebo neočakávané odhalenie skutočnosti, ktorá výrazne ovplyvňuje niekoho názory a často vyvoláva rozruch, pretože je ťažké ho prijať.

Národná bezpečnostná stratégia Washingtonu je presne takouto bombou pravdy. Rozruch v Bruseli a krajinách západnej Európy pritom na seba nenechal dlho čakať. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v reakcii vyhlásil že „si nemyslí, že by nám niekto mal dávať rady“, pokiaľ ide o slobodu prejavu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová zase konštatovala, že časť americkej kritiky „nie je pravdivá“.

Reakcie týchto ľudí sú pochopiteľné. Dokument totiž západoeurópskym elitám ranu ešte nasolil, keď ich de facto označil za príčinu európskych problémov a navrhol, že Washington by mal podporovať opozíciu voči nim. Ako totiž konštatuje:

„Trumpova administratíva sa dostala do sporu s európskymi predstaviteľmi, ktorí majú nereálne očakávania od vojny, usadených v nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé porušujú základné princípy demokracie, aby potlačili opozíciu. Veľká väčšina Európanov chce mier, ale táto túžba sa nepremieta do politiky, a to najmä preto, že tieto vlády narúšajú demokratické procesy. Pre Spojené štáty je to strategicky dôležité práve preto, že európske štáty nemôžu uskutočniť reformy, ak sú uväznené v politickej kríze.“

Inými slovami, európska verejnosť podľa dokumentu chce mier, ale nestabilné vlády porušujúce demokratické štandardy znemožňujú, aby sa táto vôľa pretavila do politickej reality. Stratégia Washingtonu preto explicitne žiada, aby USA „pestovali odpor voči súčasnému smerovaniu Európy v rámci európskych národov“. 

Všíma si pritom aj náš región, keď ako optimálny scenár predstavuje „budovanie zdravých národov strednej, východnej a južnej Európy prostredníctvom obchodných vzťahov, predaja zbraní, politickej spolupráce a kultúrnych a vzdelávacích výmen“.

Zhrnutím, nová americká bezpečnostná stratégia v mnohom nadväzuje na prejav viceprezidenta JD Vancea v Mníchove, v ktorom upozornil, že najväčšia hrozba pre Európu prichádza zvnútra. Je však aj logickým vyústením americkej zahraničnej politiky v ére multipolarity a obmedzených možností Západu.

Je to éra systému troch veľmocí – USA, Číny a Ruska, z ktorých je Rusko síce ekonomicky najslabšie, ale stále dôležité. Amerika vie, že po vojne na Ukrajine z Moskvy len tak ľahko spojenca nespraví, no môže ju aspoň trochu vzdialiť od Číny.

Washington si zároveň uvedomuje, že Európa, ktorá si redukuje vlastný priemysel, demografiu a národnú hrdosť, je mu v takomto svete iba na príťaž. Nedá sa byť multikultúrnou multigenderovou Úniou a pritom relevantným spojencom, nebodaj hráčom.

Stratégia znamená plán na dosiahnutie dlhodobého cieľa. Ukáže čas, či sa Washington svojho plánu pre Európu bude držať. Nervozita súčasných európskych elít po „bombách pravdy“ je však na mieste.