Hovorí sa, že pre politika nie je nič horšie, ako keď je na smiech. Svoje by o tom vedel rozprávať Andrej Danko, ktorý bol tak častým terčom vtipov počas tretej vlády Roberta Fica, až ho to stálo 130-tisíc hlasov a vypadnutie z parlamentu.

Samozrejme, Danka vtedy nepotopila len nešikovná komunikácia, ale aj politické babráctvo a korupčné kauzy. Symbolom toho všetkého bolo leto 2017, keď Danko poslal zaskočeným koaličným partnerom list s tým, že vypovedal koaličnú zmluvu, pričom ani v jeho vlastnej strane vtedy nevedeli, prečo to urobil.

Krátko nato sa prevalili kauzy jeho ministra školstva Petra Plavčana, ktorý rozdeľoval eurofondy tak „šikovne“, až mu pre to Brusel zastavil ich čerpanie. Výsledkom bolo, že do hry vstúpil vtedajší premiér Fico, ktorý v auguste 2017 donútil Plavčana k demisii.

Prešlo približne osem rokov a situácia sa v mnohom opakuje. Akurát že úlohu SNS tentoraz hrá strana Hlas.

Príbeh bývalého vicepremiéra Kmeca je totiž dosť podobný tomu Plavčanovmu. Aj on prideľoval dotácie určené na vedu a výskum pochybným firmám s prepojeniami na vlastnú stranu. A aj on musel odstúpiť po tom, čo o to požiadal premiér Fico.

Na rozdiel od Plavčana sa však Kmecov príbeh neskončil odvolaním, ale pokračuje ďalším politickým babráctvom.

Vedenie strany sa ho totiž snaží posunúť na post predsedu parlamentného Výboru pre európske záležitosti, kde teraz sedí rebel Ján Ferenčák. Ten však odísť odmieta a namiesto toho strápňuje Hlas, ktorý až po podaní návrhu na odvolanie zistil, že ho nedokáže presadiť.

Vládna koalícia totiž dnes disponuje len tesnou väčšinou 79 poslancov, ktorú zabezpečuje práve Ferenčák a trojica, ktorú ovláda minister športu Rudolf Huliak. Tomu však čestný predseda Hlasu Pellegrini vetoval kšeft s kasínami a Huliak preto odmieta hlasovať za Ferenčákovo odvolanie.