Bude nový Trumpov mierový plán úspešný? Skôr nie

O pláne nás informoval najprv portál Axios, ktorý spravidla vie o takýchto veciach vždy ako prvý. Sme k nemu skôr skeptickí. Nepoznáme totiž podrobnosti a tie môžu byť dôležité. 

Agentúry informujú, že počas prípravy Američania konzultovali veci s osobitným Putinovým vyslancom Kirillom Dmitrijevom. To si určite nemožno vykladať, že ide o nejakú tajnú dohodu medzi USA a Ruskom. Napokon, podľa správ Američania rovnako konzultovali s ukrajinským ministrom obrany Umerovom.

Putinov hovorca Peskov hovorí, že žiadne nové návrhy neposudzujú a podobne hovorí Lavrovova hovorkyňa Zacharovová.

Analyzujme, v čom môže byť problém.  

Doteraz vždy platilo, že najväčším problémom boli takzvané bezpečnostné garancie, ktoré požadovala Ukrajina aj veľkí Západoeurópania. Podľa správ nový plán hovorí, že garancie poskytnú Ukrajine USA a európski spojenci.

V otázke bezpečnostných garancií sa Ukrajina a Západoeurópania po celý rok tvárili, že nevedia, prečo vojna vznikla. Zelenskyj po nástupe Trumpa do prezidentského úradu zvykol opakovať, že najlepšou garanciou by bolo členstvo Ukrajiny v NATO. No ale veď preto Rusko podniklo inváziu na Ukrajinu, aby k rozšíreniu NATO na Ukrajinu nedošlo. Ale túto hru, že to nevedia, Ukrajina a Západoeurópania do úmoru hrajú.

12. februára Trump zatelefonoval Putinovi, že Ukrajina v NATO nebude. V takom prípade však Ukrajina a Západoeurópania stále navrhujú, aby bezpečnostné garancie znamenali rozmiestnenie vojsk a zbraní NATO na Ukrajine. O tomto sa tiež hovorilo v onen deň 12. februára. Vtedy americký minister Hegseth variant rozmiestnenia vojakov európskych štátov NATO spomínal, zároveň povedal, že americkí vojaci tam však nebudú.

Rusko však hovorilo, že aj keby na Ukrajine mali byť iba vojaci z európskych štátov NATO, aj tak je to pre Rusko neprijateľné.

Rusko teda trvá na striktnej neutralite Ukrajiny. Prítomnosť akýchkoľvek vojakov NATO je pre Rusko v rozpore s ich chápaním ukrajinskej neutrality. Komentátori zvyknú o bezpečnostných garanciách formou rozmiestnenia akýchkoľvek vojakov NATO na Ukrajine písať, že by to znamenalo, že Ukrajina síce nie je v NATO „de iure“, ale že je v NATO „de facto“. A také „de facto“ členstvo Rusko stále považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť.

Ako informovalo NBC News, plán „sa zameriava na poskytnutie bezpečnostných záruk obom stranám s cieľom zabezpečiť trvalý mier“. Ak sa nemýlim, doteraz sa v žiadnom mierovom pláne zo Západu nespomínal pojem „bezpečnostné garancie pre Rusko“. 

A teraz je reč o bezpečnostných garanciách pre obe krajiny. 

Tu vzniká istý problém. Totiž bezpečnostné garancie pre Ukrajinu a bezpečnostné garancie pre Rusko v istom zmysle stoja proti sebe. Čím vyššie budú bezpečnostné garancie pre Rusko, tým budú nižšie pre Ukrajinu. A naopak. 

Stanovisko Ruska smerom k NATO je v podstate takéto: Najlepšími bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu bude to, keď my, Rusko, budeme bezpeční pred NATO, teda, keď sa vy, NATO, nebudete nijako vojensky angažovať na Ukrajine, tak my nebudeme mať dôvod znovu zaútočiť na Ukrajinu.

Tento postoj považuje Západ za maximalistický a súhlas s ním by znamenal veľkú politickú porážku Západu. 

Televízia Sky News však hovorí, že plán sľubuje, že žiadne zahraničné vojská na Ukrajine nebudú. Otázka potom stojí, čo má byť bezpečnostnou garanciou pre Ukrajinu, ak to nemá byť prítomnosť vojakov NATO, trebárs aj len európskych, na ukrajinskom území? Plán vraj obsahuje akýsi záväzok Ruska, že nenapadne Ukrajinu a Európu. No s tým by asi Rusko nemalo problém. Ale to je všetko? Vyzeralo by to smiešne. Plán predsa hovorí, že garancie poskytnú Ukrajine USA a ich spojenci. Takže otázka zostáva: Aké?

To zatiaľ nevieme. Preto sme skeptickí.

Plán šalamúnsky (ale inak to nejde) rieši územné otázky. Keďže Volodymyr Zelenskyj vytrvalo odmieta vzdať sa akejkoľvek časti územia, plán s formálnym vzdaním sa územia zo strany Ukrajiny ani neráta. To, že Donbas a Krym bude ruský, formálne uznajú Američania a ďalší. Pod tými ďalšími sa možno myslia Západoeurópania. S istotou to nevieme, lebo na príprave plánu sa podieľa aj Katar a Turecko. 

Čo sa týka Záporožskej a Chersonskej oblasti, od aljašského samitu sa šíria chýry, že Rusko by pristalo na to, aby si ponechalo len tú ich časť, ktorú už dobylo. U oboch oblastí je to asi 70 percent územia. Tieto oblasti by teda za ruské neprehlásil nikto (teda okrem Rusov). Len by zrejme všetci rešpektovali súčasný stav.

Prenikajú na verejnosť aj správy, že plán ráta s posilnením postavenia ruštiny na Ukrajine, s ukončením ťaženia proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského patriarchátu) a s výrazným znížením početného stavu ukrajinskej armády a vzdaním sa niektorých zbraní. 

Stále pracujeme s neúplnou informáciou, ale niečo sa dá z mediálnych správ vyčítať.

Trump v spore, či najprv prímerie, alebo rovno mierová zmluva, názorovo začínal s prímerím, potom sa po Aljaške preklopil k mierovej zmluve, potom naspäť k prímeriu, a teraz prekmitol znova k mierovej zmluve. 

Po prvý raz počujeme zo strany Západu súhlas so znížením stavov armády Ukrajiny, čo bola od začiatku invázie jedna z ruských požiadaviek.

Významná je zmienka o ruštine a cirkvi. Trump tým totiž usvedčuje svojich predchodcov aj Európanov z toho, že roky mlčali k tomu, že na Ukrajine dochádzalo k porušovaniu náboženskej slobody a práva na používanie jazyka, čiže k porušovaniu princípov, ku ktorým sa Západ vždy hlásil.   

Nevieme, čo znamenajú v pláne americké bezpečnostné garancie pre Ukrajinu, ale celkovo sa plán javí tak, že v mnohom ide v ústrety predstavám Ruska. 

Z logiky veci potom neprekvapí, že plán sa stretne s odmietaním na ukrajinskej strane. Významný poslanec Zelenského strany Sluha národa Oleksandr Merežko povedal, že tento plán je nerealistický a zatiaľ zo všetkých najbláznivejší a prekračuje všetky ukrajinské červené čiary.

Všetko, čo Merežko hovorí, môže byť pravda. Ale na americké rozhodovanie predsa vplýva aj vývoj na fronte. A ten je taký, že Ukrajina prehráva. Postup Rusov nie je nijako oslnivo rýchly, ale je neustály a zrýchľuje sa.

Preto čas hrá proti Ukrajine. A čím neskorší plán, tým pre Ukrajinu tvrdší. Veď podaktorí toto hovoríme už najmenej dva roky. 

Bude teda plán úspešný? Zatiaľ skôr nie. Ale neskôr nejaký podobný plán môže uspieť.