Bude ďalšia výnimka z protiruských sankcií! Ale pre Nemecko

K ortodoxii opozičných politikov a médií patrí nepripúšťať nielen trvalý dovoz energií z Ruska, ale ani len úvahy o predlžovaní prechodného obdobia, počas ktorého by sme energie odtiaľ dovážali, než sa odrežeme od Ruska úplne. Všeobecnejšie povedané, k ortodoxii patrí, že zo sankcií by nemali byť výnimky.

Dajme bokom úvahy, prečo práve ruská vojna má ten účinok, že dovoz ropy a plynu z Ruska robí nemorálnym a neprípustným. Prečo tento účinok nemá dovoz energií z mocností, ktoré tiež vojnou rozvrátili iné krajiny? Také úvahy sa ani len nepripúšťajú. No, nechajme to. Veď vieme, že často sa jedná o princíp, pri ktorom podporovatelia vojen Západu kádrujú odporcov všetkých vojen.

Tak, či onak, keď sa Robert Fico snaží vyriešiť problémy, ktoré Slovensko má v súvislosti so zákazom dovozu ruskej ropy, tak musí rátať so zosmiešňovaním a s kritikou od slovenských médií a opozície. Žiadať výnimky zo sankcií znamená, že treba rátať s obviňovaním z proruskosti. 

Na zastavenie dovozu ruskej ropy od začiatku invázie tlačil Brusel a v poslednej dobe tlak vyvíja najmä americký prezident Trump.

Ako uvidíme, udalosti posledných dní ukazujú, že v sebavedomejších krajinách až takou ortodoxnou podriadenosťou voči pokynom Washingtonu a Bruselu ohľadne sankcií netrpia.

Slovensko a Maďarsko síce dostali od EÚ výnimku na dovoz energií z Ruska, ale aj na tú sa podaktorí pozerali s nevôľou. Ukončenie žiadania výnimiek žiadal v minulých rokoch napríklad poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek. Rovnako podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík, tiež z PS. V roku 2022 po začiatku invázie, keď sa o zákaze a o výnimkách začalo hovoriť, proti sa vyslovovali napríklad europoslanci Ivan Štefanec z KDH a Vladimír Bilčík zo strany Spolu (neskorší Demokrati), či portál Euroactiv.

Tá istá nevôľa, napríklad v Denníku N, nad nedokončením úplného zákazu energií z Ruska je v slovenských médiách hlavného prúdu viditeľná až doteraz.

V júli tohto roku bol Robert Fico ochotný v Európskej rade zahlasovať za ďalší balík protiruských sankcií, ale za predpokladu, že Európska únia Slovensku poskytne pomoc pri zabezpečení dodávok energií. Paradoxne, ten, kto nahlas vyjadril pochopenie pre Ficove starosti, bol nemecký kancelár Merz. Merz povedal: „Odpojenie sa Európskej únie od ruského plynu od roku 2028 predstavuje objektívny problém pre Slovensko.“

A Friedricha Merza vari nemusíme podozrievať z nejakej proruskosti.  Veď je to práve Merz, kto tohto roku najpevnejšie v Európe uchopil zástavu protiruského sentimentu.

Ktovie, prečo sa Merz vtedy ako jediný z európskych lídrov Slovenska zastal. Možno už vtedy vedel, že sám bude potrebovať to, čo chcel aj Fico. Totiž výnimku zo sankcií. Pre Nemecko.

Lebo práve pred pár dňami o ňu požiadal.

Pred pár dňami sa objavila správa, ktorú slovenské médiá nepriniesli. Akosi sa nehodila. V súvislosti s posledným balíkom amerických sankcií proti Rusku nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril optimisticky nádej, že USA budú súhlasiť s tým, aby sa sankcie nevzťahovali na Rosnefť Deutschland, teda na nemeckú pobočku spoločnosti Rosnefť.

„Budeme o tom s Američanmi diskutovať,“ povedal Merz novinárom na samite Európskej únie v Bruseli. Merz predpokladá, že nemeckej pobočke Rosnefť bude výnimka udelená. Znamenalo by to, že môže slobodne obchodovať.

Ešte čerstvejšia správa hovorí, že nová japonská premiérka Sanae Takaiči počas stretnutia v Tokiu diplomaticky odmietla návrh prezidenta Trumpa, aby Japonsko prestalo dovážať ruský skvapalnený plyn. Povedala, že by to bolo komplikované. Ruský plyn tvorí deväť percent dovozu skvapalneného plynu do Japonska.

Snáď netreba ani zdôrazňovať, že Rusko a Japonsko naozaj nie sú žiadni priatelia. Majú územný spor o Kurilské ostrovy a po ruskej invázii na Ukrajinu sa Japonsko zapojilo do protiruských sankcií. Japonsko je od druhej svetovej vojny spojencom USA.

Vidíme, že na Slovensku sme schopní spolitizovať praktické problémy v miere, ako to iní nerobia. Ktovie, aké ponaučenie by si vlastne naša opozícia a jej médiá zobrali z uvedených príkladov z Nemecka a Japonska. Že obe krajiny majú zhruba sto miliónov obyvateľov a môžu si dovoliť žiadať výnimky? Ale malé Slovensko môže len zraziť opätky a vykonať pokyny? Bez výnimky?

Časť slovenských elít podporuje presne takýto vzťah podriadenosti Slovenska voči elitám euro-atlantickým. A nezdá sa im to nedôstojné.

Lenže aj malý štát by mal mať o čosi väčšie ambície.