Príbeh advokáta Marty Šimečkovej nesedí. Otázky pribúdajú

Advokát Marty Šimečkovej a bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus pred pár dňami na Facebooku oznámil, že do skončenia vyšetrovania nebude odpovedať na otázky médií a verejnosti, a povie nám len to, čo sám povedať chce. Zvláštny prístup od advokáta rodiny, ktorá si svoj imidž zakladá na tom, že (údajne) všetko transparentne zverejnila.

No neprekvapuje to.

Zapadá to totiž do šablóny, podľa ktorej Šimečkovci v kauze Projektu Fórum postupujú. Aj preto neprekvapuje, že Harkabus nám ponúka ten istý príbeh, čo ostatní členovia rodiny, akurát s inými kulisami.

Aj v Harkabusovej verzii je totiž Marta Šimečková pozitívnym hrdinom, ktorý napriek dobrým úmyslom nezvládol svoj donkichotský boj. Akurát, že tentoraz to nie je boj so zlomyseľnou vládnou mašinériou, ktorá chce zničiť jej syna, ani s najbližšou spolupracovníčkou, z ktorej sa vykľuje podvodníčka zneužívajúca dôveryhodnosť svojej najlepšej kamarátky, ale najmä s domácim a európskym administratívnym kolosom.

Poďme si tento Harkabusov príbeh bližšie rozobrať.

Pokiaľ ide o fakty, zo statusu advokáta pani Šimečkovej sme sa dozvedeli dve dôležité veci. V prvom rade sa potvrdilo naše podozrenie, že Projekt Fórum mal viacero účtov, ktorých výpisy neboli zverejnené.

Harkabus to dosvedčuje na dvoch miestach. Najprv, keď píše: „Jeden bankový účet OZ bol napríklad už zrušený a vyžiadanie výpisu z neho vyšetrovateľom trvalo istý čas, platby nie sú správne označené, pôžičky neboli správne účtovne vracané a vyskytli sa viaceré iné účtovné pochybenia.“

Potom aj na inom mieste, kde píše: „Z toho, čo viem z výpisov účtov združenia vydaných bankou vyšetrovateľovi...“

Harkabus teda priznáva, že účtov bolo viacero a to, čo nám Šimečkovci ukázali, bola vlastne len časť účtovníctva Projektu Fórum. Tá časť, ktorú nám ukázať chceli. Zvyšok je stále utajený. Navyše, Harkabus nepriamo priznal aj to, že tieto účty budú zrejme tiež problematické.

Keď už sme pri zverejnení výpisov z účtu, dodajme, že tie možno nájsť na internetovej stránke www.transparentneforum.online. Zdá sa, že dôvodom, prečo sú zverejnené na tejto zvláštnej doméne, je, že takto sa obyčajný človek nedopátra k tomu, kto si danú doménu zaregistroval. V kuloároch sa však hovorí, že za tým stojí agentúra, ktorá poskytuje PR služby strane Progresívne Slovensko.

Inými slovami, ak sa stará PR agentúra o imidž pani Šimečkovej, tak v PS neveria tomu, čo sami hovoria, že kauza matky nie je kauzou syna a strany (alebo aspoň niektorých jej straníkov).

Druhou vecou je, že Marta Šimečková už všetky svoje exekúcie splatila. Podľa slov Harkabusa poslednú v januári tohto roka. Koľko exekúcií mala Šimečková, v akej výške a prečo ich vlastne mala, sme sa však nedozvedeli. Vieme len, že tá od RTVS z minulého roka, ktorá bola široko medializovaná a ktorú stále možno nájsť na internete, je zrejme už splatená.

Zároveň z jeho statusu vieme, že exekúcia, ktorú voči Projektu Fórum (nie Marte Šimečkovej ako osobe) vedie Európska komisia vo výške 160-tisíc, stále splatená nebola.

Pri tejto exekúcii sa však pristavme, keďže Harkabus jej vo svojom texte venuje pomerne obsiahly priestor.

Advokát v obhajobe Projektu Fórum píše, že ide o projekt, ktorý mal byť zrealizovaný v rokoch 2010 až 2012, pričom Projekt Fórum v rámci neho vytlačil zborník esejí s názvom Európa v zrkadlách (Mirrors of Europe), no nestihol k nim zrealizovať diskusie.

Harkabus píše, že tento projekt mal byť z polovice kofinancovaný ďalšími partnermi, pričom priznáva, že Projektu Fórum sa nepodarilo zohnať ani polovicu peňazí na kofinancovanie, ani projekt ukončiť v termíne. A dodáva, že hlavne kofinancovanie bolo podľa príslušnej európskej agentúry „kľúčovou časťou“.

Aj preto je zvláštne, že už o pár riadkov neskôr píše, že „občianske združenie považovalo za svoju časovú prioritu získať na päťtýždňové cesty do dvanástich krajín 12 významných autorov z rôznych iných európskych krajín, ktorí následne napísali o danej krajine esej“.

Inými slovami, Harkabus hovorí, že priority Projektu Fórum boli skrátka iné ako priority európskej agentúry, ktorá grant vypísala a Projektu Fórum peniaze pridelila.

Zvláštna obrana. Veď ak je raz kľúčovou podmienkou grantu kofinancovanie z tretích strán, tak je hádam každému jasné, že nemôžete žiadať vyplatenie grantu bez toho, aby ste naň zohnali kofinancovanie. A rovnako tak nemôžete žiadať jeho vyplatenie, ak ste nezrealizovali diskusie, ktoré ste sa zaviazali zrealizovať. S odôvodnením, že ste sa svojvoľne rozhodli považovať za prioritu niečo iné ako zadávateľ grantu.

Preto nečudo, že Európska komisia vo svojom rozhodnutí argumentovala tým, že nenaplnením kľúčovej časti došlo k porušeniu zmluvy a preto ani neprijala záverečnú správu grantu a žiada vrátiť celú sumu predfinancovania projektu. Ako už vieme, zatiaľ žiada neúspešne, pričom tento spor sa tiahne zrejme už od roku 2014, čiže celých dvanásť rokov.

Na tomto prípade je pozoruhodná ešte jedna vec – zahmlievanie zo strany Šimečkovcov.

Ešte vo februári tohto roka totiž bolo na internete verejne prístupné rozhodnutie európskeho ombudsmana z roku 2019, kde bol tento spor pomerne detailne opísaný. Po tom, čo sa oň naša redakcia začala zaujímať, však bolo z „dôvodu dôvernosti a ochrany údajov“ z webovej stránky európskeho ombudsmana rozhodnutie odstránené. Aj to ukazuje, ako „transparentne“ Šimečkovci poskytujú informácie verejnosti.

Toho, kto sleduje, ako Šimečkovci komunikujú o kauze Projekt Fórum, zrejme neprekvapí, že v Harkabusovej verzii nezohnanie kofinancovania síce je problém, ale zjavne len „administratívny“, pričom sa čitateľa snaží presvedčiť, že morálne je všetko v poriadku.

Dosvedčuje to listom Európskej komisie adresovaným Šimečkovej, ktorý je datovaný na 19. mája tohto roku (sic!), z ktorého vyplýva, že Šimečkovci sa zrejme znova snažili, aby bola táto exekúcia zastavená. A znova im nebolo vyhovené.